Dom na Tešmáckom dvore má viac ako 104 rokov. Tak, ako sme sa pred desiatimi rokmi na prvý pohľad zamilovali do masívnych dverí a obrovského kľúča od vínnej pivnice na Lubihegyi, tento dom si nás získal hrubými kamennými múrmi, pôvodnými drevenými stropmi a murovanou pecou na pečenie chleba. Keď sme rozbíjali starý chodník okolo domu, pod betónom nás čakalo prekvapenie. Tehly a obrovské balvany – pôvodný chodník.
Šifra majstra tehlára
Na jednej z tehál som si všimla akýsi znak. Čosi ako ozdobné “M”. Alebo “3”? M3? ME? Netrvalo dlho a zistila som, že podobný znak je na viacerých tehlách. Ide o insígniu tehlárne Mihályho Engelharta, jedného z významných producentov tehál. Rozhodla som sa, že o človeku s týmto zvláštnym menom sa musím dozvedieť čo najviac, keď už mám jeho tehly na dvore.
Priezvisko Engelhart sa prvýkrát objavilo v Sliezsku a v preklade znamená “silný anjel”. Náš Mihály Engelhart bol jedným z troch významných tehlárov v Šahách na prelome 19. a 20. storočia. Ďalšíimi tehlármi boli Sándor Winter, Sándor Kátscher a Ignác Holczer. Roku 1912 sa v Šahách nachádzali len tehliarske závody Mihály Engelhardt a Sándor Winter és Fiai.
Mihály Engelhardt kúpil roku 1871 pozemok na hranici mesta Šahy a obce Hont a postavil tu svoju tehelňu. Podľa mapy z roku 1932 existovali tri pece, stopy po dvoch vidno dodnes vedľa dnešnej cesty 1201 vpravo, na konci úseku vedúceho z Bernecebárati do Parassapuszty oproti čerpacej stanici v Šahách.
Engelhardt v roku osláv milénia z iniciatívy Endreho Kovácsa–Sebestyéna ponúkol 3000 tehál na výstavbu novej nemocnice v Šahách. Jeho závod pravdepodobne vyrábal oveľa väčšie množstvo tehál v porovnaní s inými výrobcami tehál, keďže jeho tehly sa v najväčšom počte nachádzajú v okolí. Žiaľ, ďalšie informácie o jeho životnej ceste sa nenašli.
S prihliadnutím na vtedajšie pomery, prítomnosť kvalitnej hliny v okolí Šiah, ciest a železničnej trate, ako aj blízkosť palivového dreva, ktoré poskytoval les, bolo toto miesto optimálne pre pálenie tehál.
Kam sa podeli tehly? A ľudia?
Dôsledky Trianonu (r. 1920) neboli anonymné a všeobecné, ale konkrétne. Napríklad Šahy boli koncom 19. storočia dynamicky sa rozvíjajúcim župným centrom, stavali sa verejné budovy a rodinné domy. Tehelne Mihálya Engelharta a Sándora Wintera sa snažili uspokojiť dopyt po stavebnom materiáli.
Z ich tehál bola postavená aj naša pošta, sporiteľňa a budova nemocnice. Po Trianone sa časť tehliarskych závodov presťahovala na maďarskú stranu, zatiaľ čo pec, majitelia a robotníci uviazli na československej strane, takže kedysi slávne tehliarske závody boli čoskoro zlikvidované.
Prekopali sme sa nečakane hlbko, dobrých 100 rokov dozadu. Ku koreňom domu, mesta, krajiny. Pri tomto mini-výskume som zároveň zistila, že existuje Archeologické múzemum a Spoločnosť pre výskum histórie tehliarstva (Laterárius), že tehelní bolo na našom území 3000 a každá mala svoju jedinečnú značku, a že sme patrili medzi významných producentov tehál v Rakúsko – Uhorsku. Som zvedavá, čo vykopeme nabudúce.
Zdroje:
